Spoločnosťou čoraz intenzívnejšie rezonuje problematika nadužívania (zneužívania) inštitútu kolúznej väzby. I keď v kolúznej väzbe ide v zmysle prezumpcie neviny o nevinných ľudí, je pravdou, že podmienky v tejto väzbe sú prísnejšie, než u doživotne odsúdených páchateľov v najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine. 

O nadužívaní kolúznej väzby už nehovorí napr. len nespravodlivo väzobne stíhaný advokát Martin Ribár „Kolúzna väzba nie je využívaná na zabezpečenie procesných úkonov, ale na „produkciu“ kajúcnikov.“, alebo bývalý minister spravodlivosti Gábor Gál „Z inštitútu väzby sa stal nezákonne nátlakový prostriedok v rukách OČTK.“, či sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko „Návrat niektorých slovenských súdov k zavádzaniu obligatórnej kolúznej väzby v prípravnom konaní s lakonickým odôvodnením, že „treba vyčkať na dokazovanie na hlavnom pojednávaní“ nie je možné akceptovať.“, ale napr. aj Slovenská advokátka komora „Množiace sa podozrenia z excesívneho nadužívania nástrojov trestného práva dosahujú v poslednom období mieru, ktorá začína čoraz vážnejšie spochybňovať charakter právneho štátu.“ a mnohí ďalší. 

Dnes je už aj neprávnikom zrejmé, že používanie kolúznej väzby za posledných niekoľko rokov doslova zdegenerovalo a praxou sa vzpriečilo skutočnému zmyslu kolúznej väzby a najmä úplne poprelo zásadu primeranosti a zdržanlivosti trestného konania. 

Osobu generálneho prokurátora Maroša Žilinku možno po ľudskej aj odbornej stránke hodnotiť kladne, najmä s poukazom na jeho predchodcov. Avšak jeho posledné vyjadrenie treba zásadne odmietnuť:

„Odmietam ale tvrdenia, že niekto je vo väzbe a pol roka sa nič nerobí. To je mýtus. Také prípady nie sú. Nám Špecializovaný trestný súd pri rozhodovaní o žiadostiach o prepustení alebo návrhoch na predĺženie z väzby na minúty počítal úkony, ktoré boli vykonané. A vyčítal nám, keď boli niekedy prieťahy. Ak by zistil, že pol roka sa vo veci nič nerobí, garantujem vám, že niet takého sudcu, ktorý by ponechal obvineného vo väzbe,“ zdôraznil generálny prokurátor.

Takéto prípady sa pravidelne vyskytujú a možno vyjadriť prekvapenie nad tým, že generálny prokurátor o nich nemá vedomosť. Konkrétne uvediem jeden z najvypuklejších. Obhajujem bývalého policajta, ktorý je obvinený z podporovania zločineckej skupiny okrem iného tým, že mal skupine vynášať informácie a lustrovať pre ňu v policajných databázach. Priamo usvedčovaný je len jedným kajúcnikom, svojím bývalým kolegom, ktorý si týmto úspešne zabezpečil prepustenie z vlastnej väzby. Pôvodné podozrenia sa počas vyšetrovania začali vyvracať, napr.:  sa nepodarilo preukázať, že by obvinený kohokoľvek v databázach lustroval, dokonca do nich ani nemal prístup, operatívny spis, ktorý mal bez vedomia nadriadených nezákonne uzavrieť a sfalšovať podpis nadriadeného sa po znaleckom skúmaní ukázalo, že podpis je skutočne jeho nadriadeného atď. 

Problém však nevidím vo výsledkoch dokazovania ale vo väzobnom stíhaní obvineného, ktorý je v kolúznej väzbe od svojho zadržania, t. j. od 29.05.2019 až doposiaľ.  Posledný úkon vo veci, okrem rozhodovania o väzbe po podaní obžaloby, bol dňa 27.10.2020 a to podanie obžaloby na obvineného, sp. zn. 3T/36/2020. Prvé hlavné pojednávanie je naplánované na 20.04.2021. Čiže nevinný človek je v kolúznej väzbe takmer 2 roky a bez vykonania jedného úkonu posledných 6 mesiacov. Viac než objektívne prieťahy v konaní však prekvapili niektoré zdôvodnenia potreby kolúznej väzby zo strany súdov v tejto veci, napr. 

„Obvinený ako dlhoročný policajt…má v tomto zbore nesporne celý rad neformálnych kontaktov. Osoby, pre ktoré mal byť obvinený činný, majú mať a využívať aj ďalšie (doteraz neodhalené) kontakty v Policajnom zbore.“ (NS SR, 2 Tost 23/2019), 

„Tieto skutočnosti v súhrne jednoznačne zakladajú dôvodnosť obavy vo vzťahu k možnému ovplyvňovania, resp. spolupráce zatiaľ procesne neidentifikovaných osôb zo strany obvineného.“ (NS SR, 3 Tost 42/2019).

„Nepochybne obvinenému ostali kontakty na osoby, ktoré ešte môžu pôsobiť v ozbrojených bezpečnostných zboroch SR a tieto kontakty by mohol obvinený zneužiť.“ (ŠTS, BB-3T/36/2020).

„Aj keď obvinený už nie je v služobnom pomere a teda nemá priamy prístup k informáciám…je dôvodné predpokladať, že má vytvorené také vzťahy a väzby, ktoré by mu umožňovali naďalej získavať informácie v určitej podobe, hoci už nie v takej miere.“ (NS SR, 5 Tost 50/2020).

Na základe uvedeného je zrejmé, že obhajoba má neriešiteľnú, sizyfovskú úlohu a to vyvrátiť podozrenie z ovplyvňovania osôb, ktoré sú neznáme a pravdepodobne ani neexistujú. Taktiež je zrejmé, že došlo k niekoľkomesačným prieťahom vo väzobnej veci, čo samo o sebe by malo znamenať okamžité prepustenie obvineného z väzby. 

Je smutnou skutočnosťou, že podľa Trestného poriadku č. 64/1956 Zb. v dobe totality v 50-tych rokoch mohla kolúzna väzba trvať maximálne dva mesiace a to bez možnosti jej predĺženia, pričom paradoxne bol komunistický režim podľa zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný a smeroval k potlačeniu základných práv a slobôd, no podľa súčasného právneho stavu nemá kolúzna väzba žiadne explicitné časové ohraničenie, teoreticky môže trvať aj 5 rokov. 

Nepochybujem o tom, že prax posledných rokov so zneužívaním kolúznej väzby bude históriou odsúdená a použitá ako odstrašujúci príklad. 

Aktualizácia dňa 27.05.2021

Policajt bol rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tost/23/2021 z väzby prepustený dňa 5.5.2021 na slobodu.

Advokát Ribár bol rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 33/2021 z väzby prepustený dňa 14.5.2021 na slobodu.