Za poľovný revír sa však považuje takmer každý les či príroda mimo obytného územia[2]. Nie je pritom bez zaujímavosti, že pôvodne malo toto oprávnenie člena poľovnej stráže iné znenie[3] no dôvodová správa žiadnym spôsobom nevysvetlila túto zmenu[4]. V starom zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve malo však toto oprávnenie poľovníka aj zásadne iný obsah[5]. V starom zákone teda poľovník mohol usmrtiť psa len v prípade, ak bolo splnených niekoľko podmienok súčasne:

1. ) pes sa nachádza v poľovnom revíri mimo vplyvu svojho vedúceho
2. ) pes je vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšieho trvale obývaného domu
3. ) pes hľadá alebo prenasleduje  zver alebo sa k nej plazí.

Zmysel tohto oprávnenia poľovníka bol zrejmý na prvý pohľad – ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred zásahmi zvierat škodlivých poľovníctvu, ochrana biotopu zveri v rámci ochrany prírody a krajiny. Zabezpečenie ochrany poľovníctva zveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru.

II.

Podľa súčasnej právnej úpravy v zmysle § 29 ods. 1 písm. f/ zák. č. 274/2009 Z.z. je poľovník oprávnený usmrtiť psa aj bez iného dôvodu, čo však zjavne nie je právne ideálny stav, nakoľko takýto pes sa mohol len vzdialiť od svojho pána na pár desiatok metrov a nehľadá ani neprenasleduje zver a ani žiadnym iným spôsobom neškodí zveri. V poľovnom revíri je voľný pohyb psa vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od osoby, ktorá psa vedie zakázaný[6], avšak usmrtiť takéhoto psa poľovník môže aj v kratšej vzdialenosti, nakoľko na usmrtenie stačí jediná podmienka – voľne sa pohybujúci pes v poľovnom revíri vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby. Neraz už došlo k zbytočnému usmrteniu psa poľovníkom priamo pred očami majiteľa a to aj v prípadoch, kedy pes mal nasadený obojok, ktorý bol vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti.

Z uvedeného vyplýva, že nový zákon automaticky neznamená aj lepší zákon; v prípade oprávnenia poľovníka usmrtiť psa je tomu presne naopak a postupom času toto oprávnenie poľovníka zdegenerovalo zbytočným až nebezpečným spôsobom.

III.

Aj prípade, že poľovník usmrtí psa, má jeho majiteľ niekoľko možností právnej ochrany:

1, Identifikácia poľovníka bezodkladne si od poľovníka vyžiadať preukaz člena poľovníckej stráže[7], opísať si z neho potrebné údaje poľovníka.

2, Privolanie polície vždy je vhodné privolať políciu, aby celú situáciu úradne zaznamenala a prípadne poľovníka podrobila dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. Políciu je možné privolať vždy ak máte podozrenie, že poľovník je v čase výkonu poľovníctva pod vplyvom alkoholu.

3, Náhrada škody ak došlo k usmrteniu psa bez splnenia zákonných podmienok (napr. pes mal nasadený obojok alebo prsný postroj vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti) môže jeho vlastník požadovať náhradu škody za usmrteného psa[8].

4, Oznámenie o spáchaní priestupku v prípade usmrtenia bez splnenia zákonných podmienok môže vlastník psa podať oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku poľovníkom, nakoľko podľa § 76 ods. 1 písm. g/ zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve priestupku na úseku poľovníctva sa dopustí ten, kto ako člen poľovníckej stráže poruší alebo neplní povinnosť alebo prekročí oprávnenia podľa § 29. Orgánom príslušným na prejednanie priestupkov je okresný úrad, v ktorého územnej pôsobnosti bol priestupok spáchaný.

5, Trestné oznámenie majiteľ psa môže na poľovníka podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov ako napr. pre trestný čin:

1. ) poškodzovania cudzej veci[9] (ak bola hodnota usmrteného psa prevyšujúca sumu 266 eur, pričom túto škodu si majiteľ môže uplatniť aj v trestnom konaní)
2. ) všeobecného ohrozenia[10] (podobne nebezpečné konanie, je v tomto prípade napr. streľba na psa v blízkosti ľudí)
3. ) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky[11] (ak jestvuje podozrenie, že poľovník bol v čase usmrtenia psa pod vplyvom alkoholu).

Trestné oznámenie sa podáva ktorémukoľvek prokurátorovi alebo policajtovi, vhodné je však ho podať na obvodné oddelenie PZ v ktorého územnej pôsobnosti bol pes usmrtený. Ak sa v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci nepreukáže spôsobená škoda v zákonom požadovanej hodnote prevyšujúcej sumu 266 eur, tak môže ísť o spáchanie priestupku proti majetku, pri ktorom sa už výška škody nevyžaduje[12]. V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, pri ktorom bude trestným ak poľovník usmrcuje psa streľbou a má viac ako jedno promile alkoholu v krvi, alebo sa odmietne podrobiť dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi. V prípade, že by prítomnosť alkoholu zistená bola ale množstvo alkoholu v krvi by nedosahovalo potrebnú koncentráciu nad 1 promile, nešlo by o trestný čin ale priestupok[13]. Je samozrejmé, že pri manipulácii so zbraňou je akékoľvek požitie alkoholu prísne zakázané viacerými právnymi predpismi.

6, Oznámenie o spáchaní disciplinárneho previnenia V prípade, že sa k Vám poľovník správa hrubo, neúctivo či urážlivo, môžete podať oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu[14] poľovníkom alebo oznámenie o spáchaní disciplinárneho previnenia Slovenskej poľovníckej komore[15].

IV.

Poľovníci by ako ochrancovia prírody nemali bezdôvodne usmrcovať psov, i keď zákon im takéto oprávnenie nepochopiteľne priznáva. Je vecou cti a svedomia každého z nich, ako sa v prípade objavenia psa v lese zachová. Poľovníci by v neposlednom rade nemali zabúdať na základné ľudské zásady a ani na čl. 4 Etického kódexu poľovníka Slovenskej poľovníckej komory, podľa ktorého poľovník dbá na práva a oprávnené záujmy ostatných poľovníkov a na práva a oprávnené záujmy celej spoločnosti a najmä na čl. 5 Etického kódexu poľovníka Slovenskej poľovníckej komory podľa ktorého poľovník dbá o mravnú čistotu poľovníckej komory a správa sa tak, aby mohol byť vzorom pre celú spoločnosť.

[1] § 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

[2] § 2 písm. p/ zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poľovným revírom je poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica,  

[3] § 29 ods. 1 písm. f/ zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.03.2012 Člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený usmrtiť v poľovnom revíri psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšie trvale obývaného domu alebo psa, ktorý hľadá alebo prenasleduje zver, alebo sa k nej plazí; to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa.

[4] Dôvodová správa k zák. č. 72/2012 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Od účinnosti zákona bude možné usmrtiť len voľne sa pohybujúceho psa, ktorý sa bude nachádzať vo vzdialenosti väčšej viac ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby a súčasne nebude mať na sebe nasadený obojok alebo prsný postroj vo výraznej farbe odlišnej od farbi jeho srsti. Toto oprávnenie sa však nebude vzťahovať na poľovné psy, ktoré v priebehu poľovačky nemôžu mať na sebe z bezpečnostných dôvodov žiadne obojky.  

[5] § 21 ods. 1 písm. b/ zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve Poľovnícka stráž je oprávnená najmä usmrcovať v poľovnom revíre psy, ktoré mimo vplyvu svojho vedúceho a vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšieho trvale obývaného domu hľadajú alebo prenasledujú zver alebo sa k nej plazia. Toto oprávnenie sa nevzťahuje na psy ovčiarske, ak sa nevzdialia od stáda viacej ako 200 m, a na psy poľovné, slepecké, zdravotnícke, vojenské a služobné, pokiaľ ako také sa dajú rozoznať a pokiaľ sa pri výkone služby alebo pri výcviku vzdialia z vplyvu svojho vedúceho len prechodne

[6] § 24 ods. 3 písm. d/ zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zakazuje sa v poľovnom revíri voľný pohyb psa vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od osoby, ktorá psa vedie; to sa nevzťahuje na služobných psov používaných podľa osobitných predpisov a poľovníckych psov pri výcviku a výkone poľovníctva. § 2 písm. c/ zák. č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov Voľným pohybom psa je pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov; za voľný pohyb psa sa nepovažuje pohyb zvláštneho psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, ak je na základe výcviku ovládaný osobou, ktorá ho vedie.

[7] § 29 ods. 11 písm. b/ zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Člen poľovníckej stráže je povinný  pri výkone služby nosiť na viditeľnom mieste služobný odznak a na vyžiadanie sa preukázať preukazom poľovníckej stráže.  

[8] § 24 ods. 6 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ak dôjde k usmrteniu psa v poľovnom revíri, jeho vlastník môže požadovať náhradu len vtedy, ak k jeho usmrteniu nedošlo za podmienok uvedených v § 29 ods. 1 písm. f).  

[9] Poškodzovanie cudzej veci § 245 ods. 1 Trestného zákona Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.  

[10] Všeobecné ohrozenie § 284 ods. 1 Trestného zákona Kto úmyselne

1. vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), alebo
2. všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,

potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

[11] Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky § 289 Trestného zákona (1) Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

[12] Priestupky proti majetku § 50 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. (2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.

[13] § 28 ods. 4 písm. b/ zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Držiteľ zbrojného preukazu nesmie mať pri sebe zbraň alebo strelivo alebo manipulovať so zbraňou, ak je jeho schopnosť na túto činnosť znížená požitím alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok, prípravkov alebo v dôsledku choroby § 62 ods. 2 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Prenášať a používať zbraň na poľovné účely je zakázané osobám, ktoré sú pod vplyvom alkoholu, psychotropných alebo omamných látok.

[14] § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

[15] § 77 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Disciplinárne previnenia (1) Disciplinárnym previnením je konanie držiteľa poľovného lístka, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, priestupku podľa § 76 alebo iného správneho deliktu podľa § 78 a je v rozpore s disciplinárnym poriadkom vydaným komorou. (2) Disciplinárne previnenie rieši komora podľa disciplinárneho poriadku.

Na základe nášho článku bola spracovaná reportáž na tému “Poľovníci zastrelili psa počas venčenia, zákon vraj psičkárov nechráni“ pre televíziu TA3:

http://www.ta3.com

Uvedený článok bol publikovaný aj na stránke Regulácia poľovníctva:

http://regulaciapolovnictva.sk/pr%C3%A1vne-rady/index