Hospodárske noviny dňa 20.05.2019 zverejnili článok „Slovenskí mafiáni si riešia osobné bankroty z väzenia“. Uvedený článok obsahuje viacero neprasných informácií, ktoré je potrebné uviesť na pravú mieru. 

V predmetnom článku sa napr. uvádza:

„Inštitút osobného bankrotu využívajú i najväčší zločinci Slovenska.
Od marca 2017, keď štát výrazne zjednodušil pravidlá osobných bankrotov, akoby sa s nimi roztrhlo vrece. Za vyše dva roky skrachovalo na Slovensku zhruba 21-tisíc ľudí. A nájdeme medzi nimi aj najťažšie kalibre slovenského zločinu, ktoré sa zbavujú dlhov spoza mreží. Jedným z nich je aj nájomný vrah mafie a špecialista na výbušniny Jozef Roháč. Napriek tomu, že na doživotie odsúdený Roháč si trest odpykáva vo väzení v Maďarsku, svoje oddlženie rieši cez Okresný súd Bratislava I. Po osobnom bankrote totiž siahli ďalšie esá slovenského podsvetia. Obľúbený je najmä u členov odsúdeného gangu Sýkorovcov. Bankrotuje napríklad Róbert Lališ alias Kýbel, Ivan Cupper alias Vincko či Juraj Harvan alias Zlatinko. Nezaostávajú ani východniari. Svoje dlhy reštrukturalizoval napríklad bývalý člen cudzineckej légie a obávaná persona košického podsvetia Ján Tatič.“

Nezasvätený čitateľ tak môže nadobudnúť dojem, že najťažší slovenskí zločinci počas ich výkonu trestu odňatia slobody vyhlasujú tzv. osobný bankrot, čiže konkurz na majetok fyzickej osoby. Uvedené však nie je pravda a článok je právne nepresný. Osobný bankrot dlžníka zbaví vymáhateľnosti časti jeho dlhov a v súčasnej dobe je pre dlžníkov veľmi výhodný.

1, osoba vo výkone trestu odňatia slobody nemôže podať návrh na vyhlásenie konkurzu

„Dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je vo výkone trestu odňatia slobody.“ § 166 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“)

Už len z tohto je zrejmé, že v súčasnosti si spoza mreží žiadni odsúdení mafiáni návrh na osobný bankrot podať nemohli a v žiadnom prípade im ani vyhlásený osobný bankrot byť nemohol.

2, odsúdení v bankrote sú, ale nie v osobnom

Na druhej strane je pravda, že na majetok odsúdených mafiánov bol vyhlásený konkurz, ale ten „klasický“ a nie oddlžovací – t.j. osobný bankrot. Avšak v tomto prípade nejde o vyhlásenie konkurzu na základe žiadosti dlžníka. Osobe, ktorá bola súdom odsúdená za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona súd zo zákona automaticky uloží podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. aj trest prepadnutia majetku. Uložený trest prepadnutia majetku sa realizuje podľa § 107a ods. 1 ZKR tým spôsobom, že súd, ktorý páchateľa v trestnej veci odsúdil, doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku a konkurzný súd bezodkladne bez návrhu rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest uložený. Jediný z odsúdených osôb uvedených v článku, ktorý si návrh na vyhlásenie osobného bankrotu podal, je Ján Tatič, ktorý ním aj úspešne prešiel a bol oddlžený, vzhľadom na to, že návrh podal v čase, kedy § 166 ods. 5 ZKR ešte nebol účinný.

3, ani osobný bankrot by odsúdeným veľmi nepomohol

Z uvedeného je zrejmé, že odsúdené osoby sa v konkurze nachádzajú, ale nie z vlastného rozhodnutia za účelom zabavenia sa dlhov, ale z dôvodu, aby im po prepadnutí majetku mohol štát tento majetok reálne odňať.

Nemenej dôležitou je tá skutočnosť, že aj v prípade osobného bankrotu by si tieto odsúdené osoby situáciu veľmi nezlepšili, nakoľko pri osobnom bankrote sa podľa § 166c ods. 1 písm. d/ ZKR pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky považuje za pohľadávku nedotknutú, čo znamená, že vyhlásenie osobného bankrotu nemá na vymáhateľnosť takejto pohľadávky (napr. škoda spôsobená trestným činom) žiadny vplyv.