Možno legálne natáčať policajta pri výkone služby na kameru, mobil, alebo fotografovať? Smieme tak robiť kedykoľvek alebo len v prípade ak policajt/verejný činiteľ porušuje zákon? Niekedy na zložitú otázku býva jednoduchá odpoveď. Tak je tomu i v tomto prípade a odpoveď znie: verejný činiteľ/policajt je povinný strpieť zaznamenávanie výkonu svojej služobnej činnosti na obrazovo­zvukový záznam.

Policajti radi zakazujú ich filmovanie pri služobnom zákroku či výkone funkcie s odôvodnením, že na to treba ich povolenie, alebo tým, že od kameramana požadovali novinársky preukaz. Podľa Občianskeho zákonníka sa totiž smú obrazové záznamy osoby vyhotovovať len s jej súhlasom a bez súhlasu napr. na spravodajské účely. Policajti však zabúdajú, že v službe sú verejnými činiteľmi a ochrany Občianskeho zákonníka sa nemôžu naplno dovolávať, nakoľko verejnosť má právo dokumentovať ich konanie. Toto konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí II. ÚS 44/00 z 5.1.2001. O čo išlo?

V Prešove dňa 10.3.2000 mestskí policajti, počas ich zákroku proti aktivistom petičnej akcie „Petícia za vyvesenie tibetskej vlajky” týmto zakázali nahrávať policajný zákrok s tým, že na to nemajú povolenie a  narúša im to ich súkromie a neprajú si, aby boli pri výkone svojej služobnej činnosti (a bez predošlého udelenia súhlasu) snímaní videokamerou. Kameraman poslúchol a natáčať prestal. Podal však sťažnosť na ústavný súd, ktorý rozhodol, že takéto konanie polície bolo nezákonné a neústavné a bolo porušené sťažovateľovo právo na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd uviedol, že každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou a že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv (napr. práva na súkromie). V rozhodnutí ústavného súdu sa priamo uvádza, že:

„Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa – zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.”

Uvedené rozhodnutie teda jasne konštatuje, že občania si môžu zaznamenávať bežnú služobnú činnosť verejných činiteľov, o protiprávnej činnosti polície nehovoriac. Čiže keď na vás nabudúce bude policajt bezdôvodne hrubý alebo budete svedkom priestupku policajtov, môžete si v kľude začať celý zákrok nahrávať napr. na mobilný telefón. Verejnosť má totiž právo kontrolovať svojich verejných činiteľov.